Zopár kníh, ktoré mi zmenili život…..

Pravda je taká, že mimoriadne rada čítam. Nepamätám si vo svojom živote  na obdobie, ktoré by nesprevádzala nejaká kniha. V poslednej dobe vďaka informačnému pretlaku gebuzín zo všetkých strán, smárt fónov a podobných vylepšení dnes už tak bežnej, ,,fádnej,, reality – sa moje čítanie kníh v tlačenej podobe ( žiadny že kindle, tablet etc. ) zredukovalo na tri, štyri rozčítané tituly, ktoré otváram kedy – kde príde, prečítam si zo dve – tri stany a som spokojne naplnená vedomosťami. Na druhej strane nespokojne – z pohľadu, že som nenaplnila ,,päť ročnicu,, a nedočítala  ich do úplne poslednej strany a práve to ma vyrušuje do nepríčetnosti.

Nebolo to tak ! Od malého dievčatka sa pamätám ako som trávila voľný čas v knižnici. Požičiavala si na domov zo päť, šesť titulov, ktoré som o pár dní na to nosila prečítané späť. Milovala som literatúru a písanie slohov ma neskutočne napĺňalo. Vyrábala som si vlastný časopis a nikdy nezabudnem ako moja prvá otázka v šoku, po vykliesnení z havarovaného auta a pohľade na obe pokrivené, nehybné ruky, bola : ,, Ja už nikdy nebudem môcť písať ?,,.

Povinné čítanie som brala ako vážny záväzok a nikdy som sa neznížila na úroveň referátov.sk, čiastočne aj vďaka svojmu ockovi, ktorý mi nikdy nedovolil opustiť rozčítanú knihu. Nároky mal nemalé a keď mi v období rannej puberty odporúčal čítať desivú, takmer päťsto stranovú ,,Quo Vadis,,- začala som seriózne pochybovať o svojej čitateľskej vášni.

Zlomový okamih nastal v bode, keď som si ako povinné čítanie z lenivosti (nechcelo sa mi tentokrát ísť do knižnice ) zvolila 400- stranový román od Victora Huga – ,,Človek, ktorý sa smeje,, ktorý sme mali doma v knižnici. Vážení – plakala som od zúfalstva. Chcela som tú knihu rozdupať, vyhodiť, potrhať, zlisovať, použiť ju na kúpeľné obkladačky, toaletný papier, závažie, zahrať si s ňou baseball, vyhrať školskú súťaž v zbere papiera, učiť sa s ňou vzpriamene chodiť umiestnením na hlave. Celá polovica  diela sa totiž niesla v znamení únavných opisov, tak typických pre éru ,,romantizmu,, a pútavý príbeh niekde v pozadí, zakódovaný pomedzi rozsiahle, nekonečne nabubralé, striedavo nudné opisy krajiny a všetkého čo si len vôbec viete predstaviť, že sa slovom opísať dá .

Ibaže nakoniec som sa priplazila k otcovým nohám aby som ich vybozkávala, lebo akýkoľvek iný vďak by bol nedostačujúci. Od tristopädesiatej strany sa začal odvíjať ojedinelo inšpirujúci príbeh a dodnes som si ho schopná vybaviť pred očami ako živý film.

Môj otec bol znenazdajky navonok veľmi prísny a zásadový a ak išlo o vzdelanie, tak si to vynásobte dvoma, s mocninou na druhú, plus dvadsaťdva. Sám seba považoval za intelektuálne nadpriemerne rozhľadeného človeka a ak aj náhodou nie, tak ja som ho tak jednoznačne vnímala. Naša domáca knižnica sa leskla vyberanými titulmi vážnej ,,klasiky,,. Hudobnými platňami a encyklopédiami nevynímajúc.

Keby ste videli ako nám kontroloval slohy. Medzi mnou a bratom bol síce jeden zásadný rozdiel. Kým Daniel mal vidinu futbalky na dvore, pogov čo sme spolu zbierali a strieľaniu jarabiny do hláv náhodným pocestným, sem tam holubom, to čo naškrabal na papier, nedávalo ani hlavu ani pätu, tobôž nie zmysel. Jeho kariérne slohové schopnosti vrcholili pri posielaní pohľadníc z táborov : ,,Ahoj oci. Ako sa máš ? Ja sa mám dobre ! Tak maj sa dobre.,, Serus. Pre istotu na pohľadnici – ,,Všetko najlepšie k narodeninám,, – hoci náš ocko žiadne nemal.  Ja som ho poväčšine poslušne a mierne sugestívne informovala, ako som hneď v prvý deň už minula stovku slovenských korún a že asi to vreckové čo nám dal mi do konca pobytu nepostačí a či by nám neposlal po Majstrovi eNovi ďalšie.

Náš otec si teda sadol za stôl s vážnym výrazom v tvári, vyhrnul rukávy, nezabudol tomu dať primerane dramatický nádych s komentármi typu, ako sme mohli zo seba vyplodiť niečo tak strnulé, neintelektuálne, fádne a podobne. Pekne si nás vedľa seba posadil a začal ,,komponovať,,. ( Pripomínal mi pritom skladateľa hudby, milovala som ho pri tom chvíľočku tajne pozorovať. Dnes by som za tento pohľad toľko obetovala ). Vôbec mu akože neprekážalo, že sledovať ho pritom ako desať krát preškrtne prvú vetu a nahradí ju rôznymi variantami, čas pritom bolestne letí, vonku sa stmieva, futbal už nezahráme, tak nič, ani na holubov sa už nebude dať strieľať, kamošky už šli domov a na gumu  tiež veľmi v tme nevidno. A to sme ešte len kurva v polke !!!

Prezradím vám tajomstvo – bola to tá najnudnejšia vec na svete, žrali nami všetci čerti, prosíkali sme ho či nemôžme ísť vonku a potom to čo on napíše, iba prepíšeme do zošita ako hotovú vec. Ani zaboha !!! Motto – ,,Najprv práca až potom koláče,, som z duše neznášala. Museli sme byť bezprostredne pri tom a bez pardonu!

Lenže keď náš ocko niečo  ,,skomponoval,, tak Danielovu prácu uverejnili ako výstavnú prácu študenta v Matici slovenskej a moju záverečnú slohovú prácu na strednej škole o korupcii, mi triedna vrátila po preškrtanú červeným perom -,, Napísať vlastnú prácu!  Toto by nenapísal ani vysokoškolský absolvent,,.  O tom ako sa s Danielom učil básničky ani nepíšem a ako mňa učil recitovať prózu – tiež radšej nie. To máte raz tak, keď máte ocka, ktorého dennodenným chlebíkom je ozvučovať dabing, vídate jeho meno v titulkoch Nlisa Holgersona, kyvete mu z hlavnej počas živého vysielania Kaviarne Slávia a ako šmiráky na učenie, používate scenáre.

Prvá vážna ,,dospelácka,, kniha, po ktorej som siahla v dvanástich, bol príbeh ,,Bez dcéry neodídem,, ktorú mi dal do ruky on. Neskôr som sa z románov presmerovala na iný druh literatúry. V trinástich mal už so mnou vážny problém. Tvrdil, že som veľmi ovplyvniteľná a nesmiem čítať veci, ktoré mi môžu poškodiť. Keď som si z jeho knižnice ukradla v tom istom veku ,,Silvovú metódu ovládania vedomia,, a  potajomky ju čítala pod dekou, sprísnil svoje zákazy. Zhruba od od toho času, som svojho ocka k čítaniu spirituálnych kníh inšpirovala ja. Prvá kniha, ktorá otriasla mojimi základmi bola totiž :

Neal Donald Walsh, Hovory s Bohem – všetky časti

bd0662cb561d88ecfc7cfbe4b8df7d5eVrelo ju odporúčam čítať každému kto má otázky o Bohu, hľadá si k nemu vzťah, alebo nemá vôbec žiadny, má pred ním strach, skúma filozofické otázky o podstate života, alebo sa na neho z hocijakých dôvodov veľmi hnevá. Je to taký solídny základ ezoterickej literatúry. Ľahko sa číta, je písaný veľmi zrozumiteľnou, priateľskou formou.

 Ponúka, respektíve predstavuje čitateľovi Boha v priateľskom rozhovore s Človekom. V princípe je úplne jedno, či sa autor so skutočným Bohom rozprával, alebo či bol ten rozhovor i ,,Boh,, skutočný, alebo to všetko prebiehalo iba v jeho hlave. S odstupom času si už na tieto otázky viem odpovedať, ale malo to v tom čase pre mňa malo obrovský prínos, najmä v zmene nazerania na mnohé svetské  i duchovné záležitosti. Odbúralo to môj strach pred kresťanským Bohom, často vykresleným ako monštrom so zdvihnutým prstom a s akútnou záľubou niekoho, alebo niečo trestať. Má viacero dielov a dokonca je aj vydanie pre dospievajúce deti.

Moja snaha o konštruktívnu diskusiu ohľadne tejto knihy s vlastným ockom, ale troskotala na zásadnom probléme. Kým ja som každú knihu brala ako sväté písmo, echt objektívnu, univerzálnu pravdu, on mi neustále prízvukoval, že je to stále iba názor jedného človeka a nemôžem to brať ako ,,alfu a omegu,, a za to som mu teda po čase nesmierne vďačná.

Malý Princ – Antoine de Saint Exupéry.

largeMoja jednoznačne najmilovanejšia knižka. Čítala som ju nespočetne veľa krát. Brávam si ju so sebou na všetky cesty a často ju rada používam ako darček, s venovaním, pre mňa výrazne obohacujúce osobnosti, ktoré mi vstúpili do cesty. V každom životnom období sa k nej vraciam a vždy ju vnímam inak,  stále v nej nachádzam niečo nové a hoci ju často iba náhodne roztvorím, položím si otázku, dostanem hlboké a fundované odpovede. Recitovala som z nej v škole tú časť ako Malý Princ prosí Antoina, aby mu nakreslil ovečku. Pri tomto ma ocko tak vytrápil, že dodnes to dokážem povedať presne v takej istej tónine ako chcel, v ušiach mi píska ako ma tisíckrát prerušoval, zastavoval, odznova a odznova, ako mi vytýkal, že používam sykavky, prílišne afektujem, dvíham hlas na nesprávnom mieste a podobne. Človek by si myslel, že recitovať je prechádzka ružovým sadom a hovno…

 Ovečka ma však nikdy neopustila a môjmu malému naj kamarátovi, synovi mojej najlepšej kamošky, som oživila plyšovú ovečku zvláštnym ,,hmkaním,,. Do dvoch rokov na otázku ,,ako robí ovečka,, hmkal tiež. Bolo to tak zlaté. Tak rozkošné, že by ste ho od lásky celého zjedli, čo by bola samozrejme obrovská škoda, lebo to dieťa je jedinečný dezert. A zhruba pred rokom som vyvinula ekonomickú teóriu, ktorú si plánujem patentovať. Volá sa jednoducho :  ,,Teória ovce,,. Raz sa k nej vo svojich blogoch snáď dostanem.

Ako sa vyvíjam, rastiem, múdriem a dozrievam, mení sa moje vnímanie i vlastné perspektívy. Neprestávam žasnúť nad nesmiernym bohatstvom tohto krehkého diela. Zopár strán, v ktorých je z môjho pohľadu povedané všetko čo človek potrebuje vedieť. Považujem ju za majstrovské dielo storočia, nakoľko opísať hlboké filozofické otázky tak zrozumiteľným spôsobom, vhodným pre dospelých i deti,  je v mojich očiach inšpirované umenie vedené rukou ,,Bohov,,.

images (1)

 Rada tiež používam citáty z Malého princa, pretože som presvedčená, že je tam povedaná tá podstata toho, čo by každý z nás mal brať ako príručku pre správny, morálny život ,,dobro,, konajúceho človeka. Túto knižku mi čítavala na dobrú noc mamka a to isté plánujem robiť svojím deťom aj ja, hoci – pri Tobýkovi a Lejkovi moja snaha stroskotala na : ,,Dada, tu – lažkaj si ku mne a hladkaj mi hlavičku,, 😀

images

Alica v krajine zázrakov – James Carroll

images (1)Ani neviem ako som k nej prišla. Pamätám sa, že sme ju mali doma v maďarskom jazyku a listovala som si ju iba kvôli obrázkom. Ilustrácie však boli tak desivé, že som ju nemala vôbec rada. Neskôr som videla film Tima Burtona, už v moderne spracovanej podobe s Johnym Deepom a Miou Wasikowskou. Začali sa mi spájať súvislosti ako bratia Wachovsky vo svojich filmoch často používali jej symboliku,  najmä keď Neo dostane pokyn nasledovať bieleho zajaca a neskôr pri pozeraní Alice in the Wonderland, som dostávala záchvaty stotožnenia sa s jej postavou. Videla som v nej samu seba v danom období a ako sa na monitore symbolicky prevíjal môj vlastný príbeh, moje životné výzvy a situácie, ktorými som si práve prechádzala. Našla som tam  viaceré odpovede, kódy i indície.

Vedela som, že príde deň kedy aj ja budem musieť zobrať meč a čeliť drakovi (svojmu strachu ), kedy sa aj ja z larvy zmením v motýľa a miesto úprimného pobavenia sa krásnymi scénami a farbami, mne sa tvorila v hrdle hrča. Vedela som, že je to tak, že v tom príbehu je toľko pravdy, toľko poučenia a vedela som tiež, že  tiež príde čas kedy budem musieť konať. Alica ma inšpirovala k takým činom aké by som možno nikdy neuverila samej sebe, že v živote vykonám. Vďaka nej v podstate sedím tu v Indonézii a práve na tomto mieste som sa dostala k jej pôvodnej anglickej verzii od Jamesa Carolla, z 1869.

Neviem, ale opäť raz s vnímaním sveta a okolností aké mám dnes, som mala pocit, že držím v rukách klenot svetovej literatúry. Diamant ! Nekonečne drahocenný, ale nevedome nedocenený primerane svojej hodnote. Ja nie som žiadny kritik, ani sa nepovažujem za hodnú hodnotiť čo hodnotu má a čo nie, ale  pri tomto skvoste som si viac ako istá. Neviem ako k tomu autor dospel, ako to písal, či bol inšpirovaný,, či vôbec vedel čo vlastne z neho vyšlo, alebo po konzumácii hubičiek presne vedel viac, ako my všetci dokopy vieme….

Alica mi zmenila život. A pritom je to vraj obyčajná rozprávka. Nájdete tam všetko a ešte viac. Ak mám vyjadriť môj pohľad presnejšie – Malý princ je účinný sprievodca na život v bežnej realite. Alica ide za jej hranice. Nebola som za nimi, takže neviem o nich viac, iba cítim, že sa tam ísť dá, ale nepýtajte sa ako….

Moje obľúbené hlášky :

,,Why is a raven like a writing desk ?,,

[ Prečo je havran ako písací stôl ? ]

,,Maybe it is always pepper that makes people hot tempered.,,

[ ,,Možno je to korenie čo robí ľudí horkokrvných.,, ]

The Caterpillar and Alice looked at each other for some time in silence : at last the Caterpillar took the hookah out of its mouth and addressed her in languid, sleepy voice : ,, Who are you ?,, ].

[Húsenica a Alica pozerali na seba potichu po nejaký čas : nakoniec Húsenica vybrala vybrala fajku z svojich úst a lenivým, letargickým hlasom preniesla : ,, Kto si ?,, ]

 ,, You might just as well say,, added the Dormouse, who seemed to be talking in his sleep, ,,that I breath when I sleep is the same as I sleep when I breath,,.

[ Môžeš rovnako povedať, dodal plch, ktorý vyzeral, že hovorí zo sna ,, Dýcham keď spím a rovnako spím keď dýcham.]

Paolo Coelho – Alchymista

de0daf3eb1259d44f2de5add97187d4dMáš sen, ktorý odkladáš zo dňa na deň, na potom, na zajtra, na keď budem veľký /á či  na keď budem mať milión peňazí ? Chceš poznať a pochopiť jazyk znamení ?

Tak si prosím urob láskavosť a prečítaj si Alchymistu. Príbeh chlapca- Santiaga, ktorý sa vydá za svojim snom napriek odsúdeniu k životu konvenčného pastierika. Cestou – necestou poznáva život, ľudí a v tom istom čase samého seba. O čo v konečnom dôsledku celý čas ide bez rozdielu každému z nás. Hľadaním pokladu nachádza ten najcennejší. Rukou neuchopiteľný. Kniha je plánom výstižných citátov, ktoré môžu poslúžiť ako sprievodcovia na ceste životom, alebo ako také rafinovane zakódované smerovky.

Koniec koncov – Coelho je fenomén. Milujem jeho tvorbu a v podstate každá jeho kniha ma niečím obohatila a rozhodne pri žiadnej z nich som nepociťovala nudu. Z početných diel stojí za zmienku ,,Veronika sa rozhodla zomrieť,,. Táto kniha mi v najhorších chvíľach pripomína, že hoci by mi teraz doktor oznámil koľko mi ostáva do konca života času, čo by som urobila ako prvé ? Zo všetkých vecí, ktoré som ja už zakúsila by na mojom ,,bucket liste,, nebolo nič pozemské, nič sebecké, skôr by tam veľkým písmenami stálo : Zmeň svoj postoj ! Popri tom, urob sebou krajší deň každému s kým sa skrížia Tvoje cesty, podeľ sa o svoje srdce, o svoju lásku, cíť druhého viac ako seba a ubezpeč samu seba, že človek sa pri rozlúčke s Tebou bez príčiny usmieva. Ani nie tak na tvári, ako v srdci.

Biblia

images (4)Myslím, že nepotrebuje komentár. Biblia sa nečíta na wécku, ani ako Tolstojov román ,,Vojna a Mier,, ktorý jej je rozsiahlosťou dosť podobný. Príde mi ako taký ľadovec pod hladinou oceánu a všetky knihy, ktoré boli napísané po nej, sú v nej obsiahnuté, z nej vznikli, ona je ich vodou, ona ich živí, ona im je matkou, matičnou doskou, koreňmi stromu, základmi domu. Opäť raz , berte to iba ako môj skromný názor.

Bola som vychovaná v kresťanskej rodine. Ak sa ma niekto opýta aké mám vierovyznanie odpoviem slovami nutnými režimu. ,,Kresťan – katolík,,. Boli časy kedy som k náboženstvu inklinovala veľmi, neskôr menej, ešte neskôr s odporom a hnevom za zavádzanie ľudstva a v prítomnosti vôbec.

Rešpektujem každého osobnú vieru, príslušnosť k akémukoľvek náboženstvu, veľa ma naučila diverzita ľudí počas mojich ciest, neskutočne veľa mi dáva pobyt práve v tejto prevažne moslimskej zemi. Učím sa tolerancii a rešpektu ako nikdy predtým, takmer bezprecedentne. Milujem ak rovnaký rešpekt sa dostáva mne, menej príťažlivé mi už príde, ak sa ma niekto snaží obracať, prípadne vracať k špecifickej viere ako k jedinému východisku spirituálneho vývoja. Ďakujem, neprosím !

V mojom ponímaní je ciest na vrchol ,,okrúhlej hory,,  mnoho. Niekto to rád cez vychodené, ja uprednostňujem osamotené, tiché chodníčky bez vzývajúcich más, prípadne si ich preferujem raziť sama. Úprimne a od srdca – radšej pôjdem chodníkom, kde po ceste stretnem meditujúcich tichých mníchov, ako kazateľov a obetných baránkov, ale neodsudzujem nikoho kto sa rozhodne ísť inou cestou.

Mojím náboženstvom je príroda, Boha cítim v sebe a vo všetkom živom i neživom navôkol, nástrojom je pokoj a láska. Mám dokonca v mobile aplikáciu, z ktorej mi každý deň prichádzajú nejaké citáty z biblie. Snažím sa ich nielen čítať, ale aj žiť.

 Bibliu, tým pádom nepovažujem za vlastníctvo konkrétneho náboženstva,  lež ako dedičstvo Človeka.

Štyri dohody – Don Miguel Ruiz

images (6)Nehreš slovom ( Mier slovom presne ). Neber si nič osobne. Nevytváraj si žiadne domnienky. Rob všetko ako najlepšie dokážeš. Na záver piata : Buď skeptický, ale nauč sa počúvať.  Neviem – ale pri týchto dvoch knihách mám pocit, že nepotrebujú komentár. Pokiaľ by sme sa dokázali naplno riadiť týmito múdrosťami Toltékov, žili by sme pravdepodobne v raji, o ktorom tak pekne spieva Lenon v pesničke : ,, Imagine,,. Praktizovať ich je ale, mnohokrát neľahké, ba práve naopak. Koľko krát denne sa pristihnete, že hovoríte o iných ľuďoch ? Koľkokrát denne si beriete osobne okolité dianie, priazne, či nepriazne osudu. Robíme všetko najlepšie ako dokážeme, keď pri danej činnosti už myslíme na v poradí ďaľšiu ? Naozaj otvorene počúvame ?  A sme skutočne dosť skeptický, keď neprestajne troskotáme  na dohode číslo dva a ešte aj informácie, ktoré sa k nám dostávajú spracovávame výsostne selektívne, podľa vlastných preferencií, osobného zreteľa, vlastného percepčného mechanizmu ???

 Milujem tie knihy a ešte viac ako ich Jaroslav Dušek vtipne stvárnil v divadelnom predstavení, pod rovnakým názvom.

Forgiveness Card

Milí priatelia. Mala som potrebu sa s vami podeliť o knihy, ktoré zmenili, respektíve sformovali môj život ( ach, aký len môj ??? ) do podoby v akej sa nachádza dnes. Každý má tie vlastné, ktoré k nemu prehovorili jemu blízkym jazykom, v symbolike, ktorej iba on rozumie. Je vám pevne verím jasné, že to je spomedzi toľkých kníh, ktoré prešli mojimi rukami iba mega zúžený výber.

Z ostatných, ktoré ma inšpirovali mi dovoľte iba menovať : Anastasia, Vladimír Merge – všetkých deväť dielov. ( považujú ju za sektárske dielo, ale zo všetkou úctou a milosťou, by som autora tejto myšlienky vrelo a láskyplne vyfackala ). Ženy, ktoré behali s vlkmi – Clarissa Pinkola Estés, Ph.D, . Kurandera – Hernán Huarache Mamani. Who are you ? Ramana Maharshi. Životopis Fridy Kahlo,  Elizabeth Haychová – Zasvätenie, poézia Pabla Nerudu, všetky knihy od Eckharta Tolleho, Castanedove diela a najnovšie : Dalajlama – The power of Compassion, ale i mnohé iné výnimočné tituly.

Hovorí sa : ,,Povedz mi čo čítaš a ja Ti poviem kto si,,!  Nesnažte sa. Čo na tom záleží ? V Alici je jedna hláška, ktorá ma osvietila : ,,If everybody minded their own business, the world would go round and deal faster than it does,,. [ Ak by sa každý staral o svoje myšlienky, svet by sa točil a fungoval rýchlejšie ako doteraz,,.]

Rovnako to, čo si pomyslíte teraz, s veľkou pravdepodobnosťou a až takmer určitosťou, môže byť zajtra inak. Nakoľko je všeobecne známym faktom, že všetko sa tak rýchlo mení. Tiež pamätajte – tak ako limitujúco vnímate iných, také isté limity hádžete na seba. Z vlastnej skúsenosti ma vždy najviac obohatili ľudia, ktorý mi prišli ako blázni a ktorý ma vytáčali do krvavej nepríčetnosti. Naučila som práve takým dávať svoje šance a vždy mi to niečo venuje. Hoci iba takú maličkosť, že debila a hlupáka proste nezmeníš.

Možno sa k nejakému z uvedených titulov inšpirujete, možno ho dokonca vyberiete ako pekný vianočný darček a možno si poviete, že som šibnutá ezoterička, prepnutá na hlavu, sektárka a podobné halucinogény. Nevadí, mne na tom svet nepadá ani nestojí – akokoľvek, ak sa vrátite k nejakej späť, alebo si ju prečítate vyberte si osobu, ktorej ju posuniete ďalej. ( Ja som Malého Princa posunula Debbie, ale netuším či tomu rozumie…netvári sa nejako nadšene, ale verím, že jedného dňa….)

Ja sa snažím už roky dostať do štádia, že si zúfalo prajem nech ma žiadna kniha neupúta. Nechcem už viac čítať a hlodiť sa informáciami. Rada by som začať aj žiť načítané a skôr prestať myslieť, ako myslieť príliš. Priťahuje ma to práve naopak – späť k dielam klasiky. K Sokratovi, Aristotelovi, Da Vincimu a hinduistickým dielam ako je napríklad zbierka povestí Ramayana, diela učiteľov ako bol Ramana Maharshi, svetová klasika v podobe románov, ale hovorím si : snáď neumieram zajtra a  na všetko dozrie správny priestor i ,,čas,,. Aj na nečítanie, aj na čítanie aj na žitie a praktizovanie toho čo sme čítali, či čítať mohli, či čítať budeme.

Niekedy mám pocit, že si to aj tak všetko iba pripomíname a všetko sme už aj tak dávno vedeli….

S láskou

Dagmar